Mestá v Toskánsku

Rate this post

Florencia

Florencia je hlavným mestom Toskánka a metropolou rovnomennej provincie. Má 436 000 obyvateľov. Florencia je miestom zrodu renesancie a vedľa Ríma a Benátok patrí k najvýznamnejším mestám vzhľadom k súboru historických a umeleckých pamiatok v Taliansku. Pôvodne etruská osada bola v 2. storočí pnl dobitá Rimanmi, ktorí mestu vtlačili základnú urbanistickú osnovu. V stredoveku sa Florencia presadila už ako viac menej samostatný mestský štát, prosperujúci z výroby textilu, obchodu a bankovníctva.

Od roku 1532 bola Florencia hlavným mestom vojvodstva, od roku 1731 v držbe Habsburgovcov až do zjednotenia Talianska. V rokoch 1865 – 1871 bola jeho hlavným mestom. K najvýznamnejším stredovekým pamiatkam patrí románske baptistérium a kostol S. Miniato al Monte (11. – 13. storočia), z gotických vyniká predovšetkým mohutný dóm Santa Maria del Fiore (1296) a chrámy Santa Maria Novella a Santa Croce (s Giottovým freskami). Pozoruhodné sú tunajšie mestské aj súkromné paláce – palác Signoria, čiže Palazzo Vecchio (1299 – 1314), paláce rodín Medici, Pitti a tiež zvyšky hradieb (prelom 13. a 14. storočia). Pôvodne gotický most, slávny Ponte Vecchio je doslova olepený pristavanými obchodíkmi.

Veľké zmeny v podobe mesta prinieslo 15. storočie. Nový sloh reprezentujú početné sochárske a maliarske diela, rozosiate po celom meste. Z florentského prostredia vyšiel Leonardo da Vinci a jeho mladší súčasník Michelangelo Buonarroti, ktorý tu na začiatku 16. storočia zanechal rad slávnych diel ako v architektúre (Biblioteca Laurenziana), tak v sochárstve (socha Dávida pred palácom Signoria). V druhej polovici 16. storočia sa Medicejský dvor stal významným strediskom manierizmu – Giorgio Vasari, Giambologna, Bartolomeo Ammannati. Nasledujúci vývoj v období baroka a v ďalších etapách už nevybočuje zo všeobecného vývoja európskych miest. Zaujímavé sú príspevky modernej architektúry, napr. hlavná vlaková a autobusová stanica Santa Maria Novella (1934), futbalový štadión (1931), alebo kostol S. Giovanni Battista pri diaľnici západne od mesta (1964). V roku 1966 bola Florencia zasiahnutá povodňou, ktorá postihla väčšinu jej pamiatok a spôsobila nenahraditeľné škody v jej zbierkach.

Siena

Siena5Je hlavným mestom rovnomennej provincie a má 64 000 obyvateľov. Stredisko ľahkého priemyslu, sídlo univerzity a ďalších kultúrnych inštitúcií. Siena sa honosí cennými historickými pamiatkami. Je rodným mestom svätej Kataríny Sienskej (1347 – 1389) a svätého Bernardina (narodený 1370). Pod menom Sena Iulia existovala už v rímskom období, ale až v stredoveku, potom, čo na začiatku 12. storočia dosiahla samostatnosti, začal rozmach mesta, ktoré sa po kultúrnej i politickej stránke malo stať vážnym konkurentom samotnej Florencie. Tej však nakoniec podľahla, keď bola v roku 1569 pripojená k Toskánsku. S ním potom bola roku 1861 pripojená k Taliansku. Oproti vecnému chápaniu sveta, typickému pre Florenciu, mala kultúra Sieny nápadne aristokratický ráz. To platí pre zjemnený charakter tunajších gotických a renesančných malieb, sochárstva a rovnako tak pre architektúru. To je predovšetkým katedrála – Duomo,

ktorá sa začala stavať v roku 1229 a vlastne nikdy nebola dokončená (dnešná stavba s mramorovým priečelím Giovanniho Pisano zo 14. storočia bola vzápätí zapracovaná do omnoho väčšej stavby), honosiace sa cennou výzdobou (mozaiková podlaha, kazateľnica z roku 1268 od Nicolu a Giovanniho Pisano atd.) a v suteréne spojená s baptistériom s cennou krstiteľnicou. V meste sú svätyne spojené s oboma svätcami, ale tiež desiatky gotických palácov a správnych budov, medzi nimi aj výstavná radnica – Palazzo Pubblico s nápadne štíhlou vežou.

Budova skrýva jedno z najslávnejších diel talianskej freskovej maľby, alegóriu Dobré a Zlé vlády od A . Lorenzettiho. Polkruhové svahovité námestie pred radnicou, Piazza del Campo, je už od stredoveku dejiskom slávností Palio delle Contrada s konskými dostihmi; v jeho hornej časti je obdĺžniková renesančná fontána (Fonte Gaia) z roku 1419.

Na námestie vás okrem označenia privedie aj spev pouličných umelcov a rušná vrava na zemi sediacich a debatujúcich skupiniek mladých ľudí, ktorí si užívajú atmosféru námestia. Kľukatými stúpajúcimi uličkami sa ľahko dostanete aj k reštaurácii po dlhé roky oceňovanej Michelin hviezdami, kde môžete ochutnať fantastické sezónne špeciality ako aj tradičné miestne jedlá, ktoré v spojení s skvostným vínom vytvárajú dokonalý súzvuk chutí. Majitelia vám radi ukážu pivnicu s ich vlastnou produkciou syrov a vín a odchádzať budete plní nezabudnuteľných zážitkov.

San Gimignano

Mestečko, ktoré sa nachádza neďaleko od Sieny. Má 7 500 obyvateľov. Zachovalo svoj stredoveký ráz s hradom, gotickými palácmi mestskej samosprávy a umelecky cennými kostolmi; románsky dóm z 12. storočia s neskoršími renesančnými prístavbami je vyzdobený reliéfmi Jacopa della Quercia a freskami Benozza Gozzoliho a Domenica Ghirlandaio. Mestečko sa však predovšetkým honosí 13 zachovalými vežami (z pôvodných 56), typickými kedysi pre väčšinu talianskych miest a budovanými ako útočisko a obydlia zámožných rodín.

Toto malebné mestečko vás iste očarí najmä na sklonku dňa, kedy sa slnečné lúče opierajú o veže a popri tom si môžete vychutnať najlepšiu zmrzlinu na svete v Gelateria di Piazza, ktorú vyrába pán Sergio Dondoli a opakovane získava ocenenia, napr. aj zo Svetového šampionátu vo výrobe zmrzliny. Možno tam narazíte na niektorú z celebrít, ktoré túto gelateriu navštívili ako napr. Andrea Bocelli, či Tony Blair.

Šikmá veža v Pise

Šikmá veža v Pise

Pisa

Pisa je hlavným mestom rovnomennej provincie a jedným z najnavštevovanejších miest v krajine. Má 103 000 obyvateľov. Už ako etruská osada a potom rímska kolónia bola významným prístavným mestom. Najväčší rozkvet dosiahla v 11. a 12. storočí, hoci za cenu neustálych vojen s konkurentmi a s islamskými krajinami. Koniec prosperity však priniesla porážka jej flotily roku 1284 a svoj diel na úpadku Pisy mali aj naplaveniny pri ústí rieky Arno, ktoré z nej urobili vnútrozemské mesto. V roku 1406 ju obsadili Florenťania. Najvýznamnejšie z pamiatok, ktoré sa zachovali po katastrofálnom nálete v roku 1944, sa nachádzajú na dnes voľnom priestranstve v severnej časti mesta: románsky dóm (1065 – 1118) s exteriérom vyzdobeným typickými trpasličími arkádami a s cennou sochárskou a maliarskou výzdobou vnútra, jeho zvonica (slávna „šikmá veža“) a o niečo mladšie baptistérium, dokončené až roku 1278. Z umelcov, ktorí tu pôsobili, možno spomenúť majstra Bonnana, tvorcu zvonice a románskych bočných dverí dómu, a Nicole a Giovanniho Pisano, ktorí vytesali pre dóm aj baptistérium kazateľnice, vykazujúce prechod od románskeho ku gotickému poňatiu. S dómom je spätý aj objav rotácie Zeme, ku ktorému tunajší rodák Galileo Galilei údajne dospel pri pozorovaní kývajúcej sa lampy. Súbor pamiatok dopĺňa obdĺžnikový cintorín (Campo Santo) z 12. storočia. Má gotické arkády na spôsob kláštorného rajského dvora s cennými freskami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *