Poznávací zájazd Faraon – CK Kartago Tours

Rate this post

Ahojte, v roku ( 2012 ) v máji som bola na pre mňa určite nezabudnuteľnej dovolenke v Egypte. Chcem sa teda podeliť o zážitky a postrehy. Keďže neobľubujem veľmi vylihovanie a ničnerobenie a zároveň som túžila spoznať aj obyčajný život a hlavne inú kultúru, s kamoškou sme sa rozhodli absolvovať poznávací zájazd s plavbou po Níle.

Po preskúmaní katalógov sme sa rozhodli pre Kartago Tours, jednak cestovku s dlhoročným pôsobením a jednak super výber poznávačiek. A po podrobnom prieskume ich ponuky sa nám síce najviac pozdával Nefertiti špeciál pre možnosť vidieť všetko podstatné, no potom zohrala úlohu aj finančná situácia a zistili sme, že poznávačka Faraon je presne to isté ako Nefertiti špeciál, akurát ukrátená o 3 dni pri mori v Hurghade, čo sa nám nakoniec ukázalo, ako plus, na konci vysvetlím prečo. Z dôvodu, že v hoteloch sme trávili len jednu noc na začiatku a 2 noci na konci, nevrážali sme ďalšie peniažky do luxusu a zvolili sme len 3 hviezdičky a len polpenziu a môžem s kľudným svedomím povedať, že naozaj sa nevypláca do týchto vecí investovať, ak idete na takýto zájazd. Tieto príplatky ( viac hviezdičiek alebo plná penzia či all inclusive ) totiž platia len v hoteloch v Hurghade a keďže tam strávite v podstate najmenej času z celého zájazdu, naozaj sa to podľa môjho názoru neoplatí priplácať. Na lodi je potom plná penzia celých 5 dní, musíte si akurát dokupovať vodu, čo ale nie je žiadny problém, väčšinou zjednáte na 2 eg. libry – cca 13 Sk za 1,5 l fľašu. Jedine si treba dať pozor, aj v hoteloch aj na lodi, a fľaše radšej schovať do batohu, keď si ich prinášate, lebo neradi vidia resp. je zakázané nakupovať inde ako v tom ktorom hoteli, lenže tam je to nenormálne predražené, takže to vôbec neodporúčam. Niekedy síce skontrolujú aj batohy , ale nepovedia vám nič a ani vás nevyhodia, nemusíte mať obavy. No ale idem pekne od začiatku.

1. deň – 11.5.2012 ( piatok )

Konečne nastal deň D. Splním si svoj dlhoročný sen. Dnes odlietam na dovolenku do Egypta. Odlet z BA ráno o 4.20 hod., čo znamená byť na letisku už o 2.20 hod., ale jasnačka , že sa to dá prežiť, veď by som aj tak asi nespala od nedočkavosti. Po príchode do odletovej haly skúmame tváre ľudí a skúšame odhadovať, kto môže ísť s nami, ale onedlho zistíme, že ešte veľa ľudí tu nie je, no a keď sa ich tam potom postupne nazbiera asi tak 150 a asi aj viac, to už sa vážne nedá odhadnúť.

Milá pani nás vybavuje pri stánku s logom Kartaga a na úvod hneď milé prekvapko v podobe darčeka – šikovný batoh s logom cestovky. Potom odbavovanie a hoci moja batožina je mierne nad limit (15 kg), váži nejakých 18 kg, absolútne žiadny problém. Let prebieha úplne v pohodičke, dokonca namiesto plných 4 hodín to stíhame už za 3,5 h, takže v Hurghade pristávame o 8:00 hod. nášho času, ale keďže v Egypte sa o hodinu posúva čas, budem písať o 9:00 hod. Hlásenie kapitána lietadla, že vonkajšia teplota je 28 stupňov vyvolá menší rozruch, u nás bolo cca okolo 15 stupňov, keď sme odlietali. Keď ale vystupujeme z lietadla, vlastne ani nevadí to teplo, lebo neskutočne vonku fúka. Po odbavení čakáme na batožinu , no a samozrejme tá naša nie je medzi poslednými, ale úplne posledná. Už sme sa obávali, že ani ju tam nebudeme mať, ale nakoniec všetko OK. Letiskoví delegáti nás nasmerujú do autobusu a hurá, dovča sa môže začať.

Prvé pocity sú zmiešané, po ceste z letiska vidíme len rozostavané domy, ale skôr nám to pripadá ako rozbombardované po vojne. No Hurghada sa stále rozrastá o veľké hotelové komplexy a okrem toho, vraj tu platí zákon, ak je niečo nedostavané, neplatí sa za to daň, takže to je asi dôvod. Dozvedáme sa, že nám pridelili hotel Aqua Fun a tiež , že ďaľší deň je o 5.30 odchod do Luxoru, takže vyhliadka na vylihovanie po ránu sa rozplýva. Hotelík celkom slušný, taký menší, po asi hodine nás ubytujú v izbe s nádherným výhľadom na hotelový bazén, takže super. Môžete pozrieť minirecenziu odomňa na tento hotel. Medzitým absolvujeme návštevu banky a výmenu EUR za egyptské libry, hotel je v starom centre Hurghady, naokolo samé typické obchodíky-stretávame sa prvý krát s otravnými arabmi, takže tá hodinka ubehne relatívne rýchlo. Po ubytovaní a nájdení potrebného „vybavenia“ utekáme na pláž, musíme predsa hneď začať s opaľovaním. Pláž v pohode, pri mori objavujeme celkom pekné zákutia na fotky. Takže tento deň už len v podstate oddychujeme, po večeri ideme ešte na pláž porobiť ďalšie foto, veď to asi poznáte, že na začiatku fotíte veľa a v podstate všetko.

2. deň – 12.5.2012 ( sobota )

Ráno sa stretávame aj s pár našimi spolucestujúcimi, trocha nás prekvapuje pomerne vysoký vekový priemer, no ale veď uvidíme. Prichádza pre nás sprievodca a vyrážame do Saffagy, kde je zhromaždište pre konvoj turistov-smer Luxor. Cesta prebieha v pohode, do Luxoru dorážame cca okolo 11.00 hod, naša loď sa volá Kráľovná Nílu a kotví síce ďalej od centra, ale v podstate to nejak zvlášť nevadí. Sprievodcovia si nás podelia do skupín, podľa toho, čo má kto zaplatené. Kajuty už máme pripravené, celkom slušné, dokonca kúpeľňa vačšia ako v hoteli.

Po obede vyrážame na našu prvú prehliadku, na programe je chrámový komplex Karnak, potom Luxorský chrám. Nemôžem tomu uveriť, ale naozaj to vidím na vlastné oči. To čo ma doteraz len fascinovalo z obrázkov alebo z televízie stojí rovno predomnou. Karnacký chrám je vážne nádherný a impozantný, obzvlášť jeho stĺpová sieň, no a vďaka nášmu sprievodcovi Ondrejovi sa dozvedáme veľa zaujímavostí a informácií. Počas rozchodu sa nám dokonca podarí odfotiť pri nohách jednej z obrovských sôch, keď nám to ponúkne jeden z mnohých strážcov, samozrejme za bakšiš nielen pre seba, ale aj jeho šéfa, no to foto stojí za to. Presúvame sa do Luxorského chrámu, nemenej

krásneho, tu zostávame až takmer do zotmenia, kde ešte fotíme večerné osvetlenie. Po ceste späť v autobuse nám sprievodca povie o programe na ďalší deň – Údolie kráľov a kráľovien, alabastrová dieľňa, Chrám kráľovnej Hatšepsut a Memnonove kolosy. K tomu zaujímavá ponuka, dá sa priplatiť let balónom nad Údolie kráľov, vstáva sa ale skoro ráno a cena, ak si dobre pamätám, je 60 dolárov. Rozhodne by to stálo za to, ale keďže sme na začiatku výletu a naozaj netušíme, koľko peňazí ešte budeme potrebovať, tak toto lákavé dobrodružstvo oželieme, ale možno prvý dôvod, prečo sa vrátiť a absolvovať túto atrakciu snáď budúci rok.

3. deň – 13.5.2012 ( nedeľa )

Ráno odchádzame už okolo ôsmej, autobusom prejdeme cez most na západný breh Nílu do tzv. Kráľovstva mŕtvych. Máme pred sebou relatívne veľa vecí a málo času, pretože to všetko musíme stihnúť do 14 hodiny, kedy má naša loď naplánovaný odchod smer Aswan.
Ako prvá zastávka je na pláne Údolie kráľov – miesto, kde boli objavené hrobky faraónov. Na začiatku sa stavíme v klimatizovanej miestnosti, kde je maketa celého Údolia, potom nasadáme na turistický vláčik. Ten nás vyvezie len asi o 400 m po ceste a sme pred vstupom do Údolia. V rámci vstupu je možnosť navštíviť 3 hrobky a pozrieť sa aj dovnútra, no a tiež sa dá vyliezť na kopec nad celé Údolie a z druhej strany je vraj vidieť zádušný Chrám Hatšepsut. V celom komplexe je však zakázané natáčať, môže sa len fotiť a aj to nie vo vnútri hrobiek. Tak sa po výklade vydávame do prvej hrobky, ktorá je zvláštna tým, že musíte najprv po schodoch vystúpiť medzi skaly a dovnútra opäť po schodoch zostúpiť dolu. Počasie je zatiaľ obstojné, keďže sme tu relatívne skoro, no turistov už prichádza čoraz viac. Po zostupe do hrobky nás ovanie sladkastý zápach a neuveriteľný hic aj napriek klimatizácii a v tej chvíli viem, že to je prvá a aj posledná hrobka, v ktorej som. Vo vnútri v zásade nič nie je, výjavy a hieroglyfy na stenách, ktorým bežný turista aj tak nerozumie a malý sarkofág, samozrejme prázdny, pretože všetky objavené múmie sú vystavené v Káhirskom múzeu.

19Po tejto skúsenosti sa teda vydávame radšej na túru nad Údolie, no a jasné, že hneď na úvode nás odchytí jeden z mnohých Egypťanov, ktorí tu akože strážia. S veľkou úslužnosťou nás sprevádza po kopci a vedie nás k Hatšepsut. No až hore zistíme, že našu požiadavku ísť len na vyhliadku, zle pochopil, keď nám ukáže, ktorou cestou sa dostaneme až dolu ku chrámu. My sa však musíme vrátiť, pretože ku chrámu nás prevezie autobus, preto iba porobíme pár fotiek a vydáme sa na cestu späť. Túto túru však vrelo odporúčam, naozaj sa oplatí vynaložiť trochu námahy, tie výhľady stoja za to. Odtiaľto je vidieť aj neuveriteľný prechod od Nílu resp. zelenej časti popri ňom a zrazu len piesok a púšť a kamene. Náš egyptský sprievodca nám ešte ukáže cestu späť, samozrejme rozhorčí sa nad výškou bakšišného, hoci len čo zídeme pár metrov, už ho vidíme sprevádzať ďaľšie „obete“.

Po absolvovaní zostupu a prechodu cez predavačskú zónu k autobusu – mimochodom takto to majú arabi vymyslené pri každej atrakcii resp. pamiatke, že sa odtiaľ nedostanete bez prechodu cez takúto zónu – sa presúvame k pamiatke, ktorá vo mne zanechala určite hlboký dojem a to zádušný Chrám kráľovnej Hatšepsut. Hoci je už teraz len znovuvzkriesený egyptológmi, pretože z toho ozajstného pôvodného našli len pozostatky zo základného muriva cca 1 m, jeho krása a miesto, kde je vsadený, vám vyráža dych. Koniec koncov pre Hatšepsut ho postavil jej milenec z lásky a poloha aj jedinečnosť tomu naozaj zodpovedajú.
Nasleduje alabastrová dieľňa, tá bola fajn. Sú ich tam desiatky, niečo vám predvedú, ukážu rozdiel medzi pravým alabastrom a náhražkami, ktoré môžete kúpiť v už spomenutých predavačských zónach a nechajú vás nakupovať. Ak viete dobre vyjednávať, určite sa takýto artefakt oplatí kúpiť práve tu. Dokonca vás občerstvia aj čajom.
Po tejto „oddychovke“ sa ocitneme v Údolí kráľovien. Musím povedať, že to bola jediná atrakcia, ktorá ma až tak nenadchla, skôr sa mi to zdalo už aj zbytočné, je to také zmenšené Údolie kráľov. Najkrajšia hrobka kráľovnej Nefertari nie je aj tak sprístupnená.

Potom sa ešte ideme pozrieť na obrie Memnonove kolosy, no a potom sa vraciame na loď a takmer hneď po našom príchode zažívame aj prvý pohyb lode, takže štartujeme smer Aswan. Ak sa aj niekto obáva morskej choroby, pri tejto plavbe vám to určite nehrozí. Loď je veľká a pohybuje sa relatívne pomaly, takže nejaké hojdanie tu vôbec necítite, skôr len užasné pocity pri pozorovaní pomaly sa meniacej krajiny na brehoch Nílu. Navečer okolo šiestej už prichádzame k Esne, miesto kde sa zaradíme medzi ďaľších, zatiaľ iba pár lodí a čakáme, kým na nás príde rad. Nachádza sa tu plavebná komora vďaka ktorej môžeme pokračovať v plavbe ďalej. Rieka Níl tu totiž radikálne mení výšku hladiny a komora slúži na prieplav lodí cez túto hrádzu. Priznám sa, že doteraz som neprišla na to, akým systémom a v akom poradí sú lode púšťané dovnútra, pretože sa pred nás dostali aj lode, ktoré priplávali až oveľa neskôr ako my a zároveň sú lode púšťané aj z opačného smeru, takže sme viacmenej zakotvili, ale nuda rozhodne neprichádza do úvahy.

Keďže Arabi si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť, aby vám niečo neponúkali, rovnaké je to aj tu. Ešte skôr ako vôbec zastaneme s loďou v rade, už k nám plávajú malé vratké lodičky, šikovne sa k nám pripútajú, takže ich chvíľu dokonca ťaháme so sebou, no a v nich sedia tzv. riečni predavači. Ich ponuka tovaru nie je síce bohatá, väčšinou sú to tie ich košele príp. osušky v rôznych farebných variáciách, ale spôsob akým vám tovar ponúkajú je originálny. Keď loď konečne zastaví, začnú na vás pokrikovať, tovar zabalia do igelitu a šikovným spôsobom vyhodia na hornú palubu lode, čo je asi dobrých 8-10 m. Ak sa vám tovar páči, pokrikovaním si dojednáte cenu, peniaze zabalíte do igelitu a hodíte späť, ak nie, hodíte im späť tovar. A sú vážne neúnavní. Častokrát sa ešte teraz stretávam s typickou otázkou: „ A čo ak im nehodím ani peniaze, ani tovar?“ – budú si to od vás pýtať dovtedy, kým im to nevrátite a myslím, že sú schopní zalarmovať aj management lode, takže podobné kúsky radšej na nich neskúšajte. Okrem toho, je to ich jediný majetok, tak prečo ich okrádať aj o to málo, čo majú. My sme s loďou preplávali komoru až okolo polnoci, takže sme v podstate zakotvili, ale aj taký západ slnka určite stojí za pozorovanie.

4. deň – 14.5.2012 ( pondelok )

V tento deň sme mali s loďou dve zastávky, prvá pri chráme v Edfu, ktorý je zasvätený bohu s hlavou sokola Horovi. Má krásnu vstupnú bránu s reliéfmi v nadživotnej veľkosti a je zachovalejší ako chrámy v Luxore či Karnaku, pretože je to jedna s najmladších pamiatok Starého Egypta. Viaže sa k nemu legenda o definitívnom zabití Setha bohom Horom a tým pádom pomste smrti Osirisa-Horovho otca.
Ďaľšia zastávka o 60 km južnejšie je chrám v Kom-Ombo. Je zaujímavý tým, že je zasvätený dvom božstvám – Horovi a Sobekovi ( zobrazovanému ako krokodíl ) a je preto rozdelený na dve úplne rovnaké časti. V architektúre tu nájdete rôzne štýly od toho staroegyptského až po ranné kresťanstvo. Zaujímavosťou je aj kaplnka bohyne Hathor, kde sú v akváriách ukážky mumifikovaných krokodílov.
Síce už za tmy, ale ešte v tento deň sme dorazili do Aswanu-našej cieľovej stanice, čo sa týka plavby. Dnešný večer nám aj pripravili prekvapenie v podobe romantickej večere pri sviečkach na hornej palube lode. Samotné mestečko sme dostali možnosť uvidieť až ráno.

5. deň – 15.5.2012 ( utorok )

31Keďže som mala priplatený fakultatívny výlet do Abu – Simbel, vstávala som už o 3.15 hod. Ešte teraz, keď si na to spomeniem, krútim hlavou, ale hold, ak chcete niečo vidieť, treba aj niečo obetovať, v tomto prípade spánok. Z Aswanu totiž už o 4.30 odchádza konvoj autobusov.
Presun do Abu-Simbel trvá asi 4 hodiny. Počas cesty vidíte všade len púšť, prípadne cestu pred sebou. Keďže sme sa spojili 2 skupiny, sprevádza nás iná sprievodkyňa. Až na mieste zisťujem, že jej výklad je až príliš nezáživný, no napriek tomu tento výlet stojí za to. Chrámy dal postaviť faraón Ramzes II. pre seba a svoju manželku Hathor-tej patrí vedľajší, menší chrám.

Ten hlavný vás ohúri svojou veľkosťou a majestátnosťou ako vonku, tak aj vo vnútri. No najväčším prekvapením je, keď sa dozviete, že je to jeden z chrámov, ktorý nestojí na svojom pôvodnom mieste. Keď sa totiž stavala Aswanska priehrada, hrozilo, že tento skvost bude zaplavený a tak sa UNESCO za pomoci vtedy Sovietskeho Zväzu rozhodlo chrám premiestniť. Bol rozobratý na obrovské bloky a postupne zasa poskladaný na vyššie položenom mieste, aby sa predišlo jeho zničeniu. Oplatí sa ísť pozrieť po prehliadke chrámov do miestnosti pri východe, kde je celý tento proces zdokumentovaný. Cesta späť je dosť nezáživná, opäť pár hodín nič, len púšť. Jediným spestrením je tzv. Mirage-fatamorgána, keď sa vám zdá, že v pozadí púšte vidíte more.

Po návrate na loď už aj s ostatnými a hlavne s našim dvorným sprievodcom Ondrejom absolvujeme miniprehliadku autobusom cez Aswan k nedokončenému Obelisku kráľovnej Hatšepsut. Neskôr sa malým trajektom, kde opäť Arabi ponúkajú svoj tovar-tentoraz sošky a bižutériu-premiestňujeme ku chrámu bohyne Isis z ostrova Philae. Je to ďaľší z chrámov, ktoré boli premiestnené kvôli zatopeniu. Z ostrova Philae je totiž už len vidieť z vody označenie, kde sa nachádzal. K tomuto chrámu sa viaže legenda počatia a výchovy boha Hora jeho matkou Isis, v súčasnosti sa nachádza na ostrove Aglika. Po návrate k lodi zažívame ešte romantiku pri plavbe typickou loďkou tzv. felukou. Hoci to netrvá dlho, je to celkom fajn, miestni nás rozveseľujú piesňou, snažia sa nás zapojiť, no a samozrejme opäť ponuka tovaru. Celkové zhodnotenie tohto dňa je náročný, ale príjemný.

6. deň – 16.5.2012 ( streda )

Tento deň je posledný, ktorý trávime na lodi. Doobeda bola možnosť ísť na ťavách do púšte k beduínom alebo na prehliadku Aswanu a botanickej záhrady, ale keďže sa nenazbieral minimálny počet záujemcov ( 10 ), máme vlastný program. My dve využívame voľno na prenájom koča a prehliadku Aswanu týmto spôsobom. Po počiatočnej nezhode ohľadne meny, v ktorej budeme platiť, sadáme do koča a naše putovanie začína. Sprevádza nás dosť mladučký Egypťan, vyzerá na 13 rokov, ale tvrdí, že má 19. Túto atrakciu tiež celkom odporúčam, je to lepšie, ako ísť pešo alebo len tak narýchlo autobusom. Po návrate na loď ešte dobaľujeme do tašiek posledné veci, pretože večer odchádzame do Káhiry, tentokrát pokračujeme vlakom. Posledné hodiny trávime už len ničnerobením a odpočinkom v klimatizovanom bare, keďže na hornej palube je totálny hic.

Prví odchádzajú klienti s priplatenými lôžkami na vlaku, asi o hodinu ideme aj my ostatní. Najprv nás aj s vecami premiestnia na večeru na inú, luxusnejšiu loď a potom na stanicu. Vlak je celkom v pohode, sedadlá sú polohovateľné, akurát chýbajú podušky, ktoré vraj domáci pravidelne rozkrádajú, vtedy zisťujem, že som tú moju nechala na lodi , ale čo už. Je s nami aj náš sprievodca, takže po dodatočnom zhodnotení veľmi neodporúčam priplácať si lôžko, hoci v noci tu bola dosť zima. Na túto cestu vlakom je potrebné vybaviť sa určite dlhými nohavicami, aj rukávmi a tiež ponožkami, pretože klíma ide celú noc naplno a po pár hodinách je tam dosť zima, zvlášť keď sedíte na mieste. Naša cesta trvala namiesto plánovaných 13, až 15 hodín, ale vraj tieto meškania sú bežné. Vystupovali sme na ďalší deň v stanici Giza.

7. deň – 17.5.2012 ( štvrtok )

44Z vlaku nasadáme do minibusu a presúvame sa do hotela. Trvá to vyše hodiny, ideme dokonca úplne blízko popri Pyramídach, náš vodič trošku poblúdil, ale miestni ho potom nasmerovali správne. Po príchode nás na recepcii čakajú , vraj už vyše dvoch hodín, naši lôžkoví spolucestujúci, keďže išli skorším vlakom a izby sa pripravujú až na 12 hodinu-ďaľší dôvod, prečo si to nepriplácať.
Absolvujeme ešte neskoré raňajky, pridelia nám izby a máme len hodinku na zregenerovanie síl, potom vyrážame k Pyramídam. Náš hotel Novotel je ale úžasnou náplasťou, fakt nádherný a čistý, izby super vyriešené aj s kúpeľňou, no skrátka fantázia. Je síce hodne vzdialený od samotnej Káhiry, asi 45 minút autobusom a naokolo vlastne nič okrem iných domov nie je, ale je tu možnosť ísť do fitka, zahrať si stolný tenis a samozrejme kúpať sa v hotelovom bazéne a opaľovať sa.
Pyramídy – napriek rôznym názorom sú úžasné a nezaradiť ich medzi Divy sveta považujem za barbarstvo. Už len samotný pohľad z autobusu je ohromujúci. Dovezú vás až úplne k nim, resp. na vyhliadku nad nimi. Po počiatočnom výklade je možnosť ísť na ťavu a zviezť sa až dolu k Pyramídam. Z našej skupiny sa prihlási jeden jediný človek – ja – čo prekvapí aj oboch sprievodcov, k tomu nášmu pribudla aj miestna sympaťáčka Fathima. Kamoške vadí ich pach, čo je pochopiteľný dôvod, ale aby z cca 20 ľudí nemal nikto o túto atrakciu záujem. Vždy som si myslela, že zviezť sa na ťave je jeden z dôvodov, prečo sem ľudia chodia, ale buď som si myslela zle alebo je naša skupina zložená z divných ľudí, k čomu sa prikláňam viac a čo sa potvrdilo už pri beduínoch a aj neskôr, keď bola možnosť ísť nasledujúci deň na večernú light & sound show k Pyramídam-opäť pre nezáujem sa nič nekonalo.

A tak vyráža „obrovská“ jednočlenná karavána, ostatní idú dolu autobusom. Ťavy síce smrdia, ale keď sa so mnou zdvihla hore, nebolo to vôbec cítiť. Po počiatočných problémoch s rovnováhou je to už v pohode a tak si cca 15 minút užívam „jazdu“. Za ťavu som zaplatila popredu a bola som upozornená, aby som sprievodcovi, ktorý bude ťavu viesť nič už nedávala, no ale odmietnite, ked sedíte hore a on vás má v rukách a dožaduje sa bakšišu. Tak, hoci sa spočiatku tvárim, že nerozumiem, čo chce, nakoniec mu radšej sľúbim, že niečo dostane pri vystupovaní. A určitú rolu zohrá aj to, že je to ešte malý chlapec, asi 10-12 ročný, čo ma zo začiatku šokuje, ale prežila som. Po mojej jazde absolvujeme podrobnú prednášku o histórii a funkcii Pyramíd, máme možnosť ísť sa do jednej aj pozrieť, ale keďže sa to pripláca, ani samotný sprievodca nám to príliš neodporúča a okrem iného na nás začína doliehať únava z nočnej jazdy vlakom, vzdáme sa tejto atrakcie. Z našej skupiny sa však dve osoby predsa len podujmú, no keď asi po 15 minútach vyjdú von celé spotené a zmorené, gratulujeme si, že sme to nakoniec neabsolvovali.
Pokračujeme premiestnením a prehliadkou Sfingy, kde už únava začína doliehať viac a tak výklad a aj následné fotenie vnímame už len ako nutnosť. A to nás ešte čaká papyrusový inštitút a múzeum. V inštitúte je však príjemne sviežo vďaka klimatizácii, ukážka výroby papyrusu je aj celkom zaujímavá, čo nás aspoň trocha preberie k životu. Potom sa presúvame k Egyptskému múzeu, teplota vzduchu už riadne stúpa a je tu nehorázne veľa ľudí. V samotnom múzeu je síce klíma, ale v konečnom dôsledku to takmer nie je cítiť a tak sme po pár minútach mokrí od hlavy až po päty a opäť sa neúprosne hlási únava z takmer prebdenej noci. Sprievodca nás za 30 minút prevedie cez najzaujímavejšie exponáty a zahlási vyše hodinový rozchod. No keď takmer všetci vyvalíme naňho oči, rozchod sa skráti na 25 minút. Teda, nie je to v tom, že by nebolo čo pozerať, myslím, že by sa tam dal v pohode stráviť aj takmer celý deň, ale únava sa hlási čoraz intenzívnejšie a nie príliš čerstvý vzduch vo vnútri tiež robí svoje.

Ja s kamoškou sa okamžite vydávame hľadať WC a prcháme von, čo síce vzhľadom na okolo 36 stupňov, nie je čerstvý vzduch, ale aspoň sú tam lavičky a môžeme si sadnúť. Stihne nás ešte aj pobaviť jeden týpek ázijskej národnosti, keď sa v takej horúčave dostaví vo veľkých trekových topánkach, dlhých nohaviciach a originál lyžiarskej vetrovke, čo vzbudí všeobecný záujem okolosediacich. Po tomto doslova trpiteľskom dni konečne nasadáme do autobusu s myšlienkou na náš krásny hotel a odchádzame.
Teda, deň to bol úžasný, ale dodatočne ho hodnotím, vzhľadom na opísané skutočnosti, ako najnáročnejší na výdrž a schopnosť vnímať to, čo by nás malo zaujímať. Už teraz viem, že zajtra budem možno tak schopná zísť na raňajky a preto pri možnosti ísť na ďaľší deň na fakulťák do Sakkary k stupňovitej Pyramíde kráľa Džosera, prehliadku kresťanskej Káhiry a iné, volíme možnosť ničnerobenia a vylihovania pri bazéne, a nie sme jediné.

8. deň – 18.5.2012 ( piatok )

Nič si nezaplatiť a zostať na hoteli úplne oceňujem takmer ihneď po prebudení. Hoci som doteraz mala len mierne prejavy tzv. faraónovej pomsty, dnešné ráno sa prejavuje oveľa intenzívnejšie a tak až po prehováraní sa odvážim vôbec zísť dolu na raňajky, no hneď pri pohľade na akékoľvek jedlo sa mi krúti žalúdok a len s veľkým premáhaním čakám na kamošku, kým doraňajkuje. V izbe sa zvalím na posteľ a mám pocit, že dnes už so mnou nikto a nič nepohne. Kamoška odchádza k bazénu, ona si už svoje pretrpela pred pár dňami v Aswane. Asi po hodine a pol sa však môj stav aspoň trošku zlepšuje a tak pomaly balím veci a v túžbe za hnedou pokožkou idem aj ja k bazénu.

Nakoniec som aj rada, ale len dovtedy, kým pre ostatných hostí hotela nezačnú vonku vyvárať špecialitky k obedu a smrad, i keď ostatným to vraj voňalo, sa nezačne šíriť vzduchom. Okamžite zacítim nepríjemné pohyby v mojom žalúdku a len s premáhaním vydržím ešte tak pol hodinku, potom balím veci a radšej idem opäť na izbu. V posteli sa trocha pozbieram a tak, keď príde kamoška, že či sa nejdeme prejsť a pozrieť okolo hotela, rozhodnem sa ísť. No ako som písala, v okolí nič nie je, len nejaká mešita, ktorá aj tak vyzerá zvonku ako nefunkčná a inak samé domy. Prejdeme dookola celý hotel a vraciame sa späť. Rozhodnem sa radšej už len oddychovať, keďže ďaľší deň nás v rámci programu čaká výlet do Alexandrie a to si nechcem nechať ujsť.

9. deň – 19.5.2012 ( sobota )

Na tento deň som sa celkom tešila nielen z toho dôvodu, že uvidím ďaľšie zaujímavé miesto, ale hlavne asi preto, že som mala narodeniny. Kamoška ma hneď ráno ešte pred odchodom potešila malou drobnosťou, prišlo pár sms s gratuláciami a hneď bol deň krajší. Podľa programu sme si to teda namierili do Alexandrie, druhého najväčšieho mesta Egypta, presláveného vďaka dobyvateľovi Alexandrovi Veľkému a ďaľšiemu Divu sveta, majáku na ostrove Faros, hoci už neexistujúcemu.
Veterné mlyny cestou do Hurghady
Cesta trvala niečo cez tri hodinky, mala som požičanú knihu od sprievodcu, takže to ubehlo. Ako prvá zastávka boli katakomby Kom es-Šukáfa, po nich rímsky amfiteáter s tzv. Vtáčou vilou, čo bolo celkom zaujímavé a pekné miesto. Amfiteáter bol prístupný zdarma, priplácala sa len spomínaná vila ( 10 LE ), ale oplatilo sa i keď sa opäť potvrdila charakteristika našej skupiny, keď z 20 ľudí nás do vily išlo 6. Je v nej nádherná mozaika na podlahe, odporúčam tých pár drobných investovať a ísť tam.
Nasledovala prehliadka pevnosti Qajbajt, ktorá je sčasti postavená zo zvyškov už spomínaného majáku. Táto stavba je na pohľad krásna, no je postavená priamo na morskom pobreží a neskutočne tam fúkal vietor, ale fotografie z tohto miesta sú očarujúce.

Potom sme sa po pobreží presunuli k palácu Al Montazah s jeho nádhernými záhradami. Záhrady vraj využívajú miestni na vychádzky a pikniky, hlavne tá bohatšia vrstva a palác je miesto, kde Egyptský prezident často prijíma zahraničné návštevy. Tiež veľmi pôsobivé a pekné miesto.
Pri návrate, keďže nám už riadne vyhladlo, si dávame prestávku na malom námestíčku. Neďaleko je Mc Donald, poniektorí sa tam vyberú, no my ostatní uprednostňujeme ponuku nášho sprievodcu a čakáme, kým nám prinesie miestnu špecialitu. Je to mleté mäso so zeleninou v žemli a na to, ako som včera takmer žiadne jedlo nemohla ani vidieť, mi to celkom chutilo.

Na rade je ešte návšteva slávnej Alexandrijskej knižnice, ktorá v minulosti bola najväčšou pýchou a skvostom Egypta vzhľadom na obrovský počet zväzkov, kníh a dokumentov, ktoré obsahovala. Bola však niekoľkokrát zničená a vlastne len nedávno ju opäť vzkriesili z popola, čím vytvorili zaujímavý architektonický prvok, ale predovšetkým ďaľšiu spoplatnenú atrakciu pre návštevníkov. Zdržali sme sa tam asi hodinu, ale bolo to celkom zaujímavé.
Ak mám zhodnotiť Alexandriu, je tu oveľa viditeľnejší vplyv západnej kultúry, celkovo mi mesto ako také pripadalo modernejšie a bolo to vidieť aj na oblečení miestnych dievčat a žien, resp. už len to, že ich tu možno stretnúť bežne na ulici, čo sa o iných mestách povedať nedá ( samozrejme okrem Káhiry ). Vzduch tu bol iný, keďže mesto sa vlastne nachádza na pobreží, oveľa väčšia vlhkosť a dosť ťažko sa aj dýchalo. Pri návrate dostávame posledné pokyny na ďaľší deň, kedy sa presúvame späť do Hurghady a keďže sa vlastne pomaly, ale isto blíži koniec dovolenky, začína na mňa doliehať akýsi smútok.

10. deň – 20.5.2012 ( nedeľa )

Ráno sa stretáme na recepcii hotela, platíme účty za jednotlivé izby a začína sa asi 8 hodinový presun späť do Hurghady, kde si nás sprievodca rozvezie po hoteloch, v ktorých strávime posledné dni našej dovolenky. Cesta prebieha dosť jednotvárne, nie je možné ani pozerať DVD, keďže prehrávač v autobuse vraj neberie sprievodcove disky. A tak len pospávame a snažíme sa nemyslieť, že je už vlastne akoby koniec. V Hurghade sa postupne lúčime, rozvážajú nás podľa toho, kto má priplatených koľko hviezdičiek. Nám sa ujde hotel Charm Life, no už od prvého pohľadu sa nám nezdá zvlášť úžasný. Aj keď musím priznať, že prostredie bolo krásne, myslím tým okolo hotelového bazéna a aj na pláži, no všetko ostatné doslova hrozné.

Podrobnejší opis všetkých nedostatkov nájdete v mojej minirecenzii na tento hotel, ale vrátim sa k tomu, čo som písala na začiatku, prečo sme boli rady, že sme si nepriplatili Nefertiti špeciál. Priznám sa, stráviť tu okrem tých 2 a pol dňa, čo bolo nevyhnutné, ešte ďaľšie tri dni navyše, asi by som mala pokazenú komplet celú dovolenku. Ak niekedy pôjdem ešte do Egypta na pobyt ( hoci to asi u mňa nehrozí ), tak tento hotel určite v katalógu zďaleka obídem, naozaj si neviem predstaviť ísť tam na dlhšiu dobu.

11. deň – 21.5.2012 ( pondelok )

No napriek tomu sme si ešte užili slniečka, dokonca sme ešte s jednou našou spolucestovateľkou podnikli výlet taxíkom do starého centra Hurghady za suvenírmi, keďže tento hotel bol v centre novom a rozostavanom, kde sa okrem vody a pár obchodíkov nič nenachádzalo.

12. deň – 22.5.2012 ( utorok)

Nadišiel deň rozlúčky s touto nesmierne zaujímavou krajinou. Pri slove Egypt si každý z nás asi predstaví sucho a púšť a nebudem vás klamať, v zásade je to naozaj tak ( teda ak nestrávite celý pobyt uzavretí v hotelovom komplexe pri bazéne alebo mori ).
Odlietali sme poobede, všetko prebehlo bez komplikácií, možno až na to, že na letisku za kontrolami budete darmo hľadať zmenáreň a nefungoval im tam jeden odbavovací pult, takže sa nám stalo, že sme s kamoškou sedeli v lietadle každá na úplne inom mieste. Ale aj to bolo na niečo dobré, pokecala som so svojim susedom a vymenili sme si názory na služby, výlety a hotely.

V jednej knihe o Egypte som raz čítala o inej tzv. Faraónovej kliatbe, akú poznáme my v súvislosti so žalúdočnými problémami. Spočíva v tom, že hoci po strávení niekoľkých dní v tejto krajine jej budete mať plné zuby, až po návrate domov zistíte, že onedlho vás to tam opäť ťahá a dokonca vám celá tá atmosféra chýba. Priznám sa, neverila som, ale po svojej prvej návšteve konštatujem, že je to naozaj pravda. Už teraz viem, že určite nebola posledná…

A na úplný záver chcem ešte poradiť pár praktických info tým, ktorí sa na niečo podobné, prípadne také isté ešte len chystajú:

  • nepriplácajte si viac ako 3 hviezdičky, plnú penziu a ani lôžko vo vlaku, lebo je to zbytočné, teda pokiaľ nie ste najväčší jedáci na svete :-))), nemáte vystávajúce financie a nejaké veľké zdravotné problémy s kĺbami alebo tak niečo. Tieto príplatky ako hviezdičky a plná penzia totiž platia iba v hoteloch v Hurghade a tam ste prvú noc po prílete a na konci výletu 2 noci, teda si myslím, že vydržať sa dá, lebo je to krátky čas. Na lodi je celých 5 dní plná penzia, dokupuje sa iba voda
  • ubytovanie si vyberať nebudete, dávajú turistov podľa toho, ako majú voľné hotely v tej ktorej hviezdičke, takže je možné, že sa ani na konci nevrátite tam, kde ste na začiatku boli v Hurghade, to sa stalo aj nám. Začínali sme v hoteli Aqua Fun (3 hviezdičkovom)-ten bol celkom fajn a končili v Charm Life ( podľa katalógu 3 a pol hviezdičky ), ale nám sa zdal o dosť horší ako ten prvý.
  • ak očakávate, že sa vyspíte aspoň jeden deň, zabudnite na to, lebo na výlety sa vstáva dosť skoro, aj kvôli horku, aj kvôli tomu, aby to tam nebolo príliš plné turistov, už keď tam prídete.
  • čo sa týka batožiny pri lete, na osobu je povolené 15 kg veľká do batožinového priestoru + 5 kg príručná do lietadla, tam ale nemôžu byť žiadne ostré predmety ani tekutiny. Toto všetko bude aj v pokynoch, ktoré od cestovky obdržíte týždeň pred odletom. Za každý kg navyše si letecká spoločnosť účtuje doplatky, ale nemusí to tak byť, ja som napr. mala niečo cez 17 kg a nikto nič nepovedal ( leteli sme cez Slovak Air ).
  • tretí deň bola možnosť ešte si ráno privstať a priplatiť si let balónom nad Údolie kráľov, myslím za 60 amerických dolárov
  • ak si chcete kúpiť alabaster, tak len v dielni, lebo na uliciach predávajú podvrhy, preto ich budú ponúkať aj zabalené v papieri, sú farbené a púšťajú farbu. Ale samozrejme, nezabudnite vyjednávať, tvárte sa, že už chcete odísť, potom dajú cenu, akú si poviete na začiatku, nikdy nepoľavujte, trvajte na svojej cene.
  • výlet do Abu Simbel vrelo odporúčam, ale vstávali sme o 3.15 ráno, pretože presun trvá nejaké 4 hoďky cez púšť busom a keď píšem cez púšť, myslím to doslovne
  • možnosť priplatiť si výlet k beduínom do púšte na ťavách , alebo prehliadku Aswanu, musí sa ale nazbierať aspoň 10 ľudí, čo sa u nás nepodarilo, tak nie je na škodu sa možno dohodnúť s niekým aj popredu, ak tam naozaj chcete ísť
  • ak sa nepodarí, odporúčam samostatnú prehliadku Aswanu kočom, len treba si dať pozor pri zjednávaní ceny, zjednávajú v anglických librách a môžu vás tým pomýliť
  • lôžko vo vlaku sa dá priplatiť aj dodatočne, ale podľa mňa, ak naozaj nie ste príliš pohodlní, v pohode sa dá tá cesta prežiť aj normálnym vozňom. Sedadlá sú polohovateľné, neboli sme v kupé, ale normálne vo vagóne všetci spolu, ale je vraj možné, že vás rozhodia aj po viacerých vagónoch, sprievodca a ani cestovka to však nijako neovplyvnia, záleží na lístkoch. Odporúčam mať so sebou nejaký vankúšik pod hlavu. Dokonca aj samotný sprievodca išiel s nami, tí čo išli na lôžka, odchádzali o nejakú hodinku skôr na iný vlak a potom nás vyše dvoch hodín v Káhire čakali v hoteli na recepcii, lebo ich aj tak ešte neubytovali. Jediné, čo je možno dosť nepríjemné, je že v tom vlaku ide klíma naplno, preto odporúčam na cestu určite dlhé nohavice aj ponožky a aj dlhé rukávy, mne bolo zima v teplej mikine. Ono sa to nezdá, ale keď ste tam 14 hodín, verte mi, že zima vám bude. Okrem toho vás po tejto noci čaká asi najnáročnejší deň, takže fakt oddychujte a spite vo vlaku koľko vládzete.
  • možnosť priplatiť si fakultatívne výlet do Sakkary k stupňovitej a ďaľším pyramídam-vraj pekný výlet
  • lieky proti žalúdočným ťažkostiam, ktoré sa bežne doporučujú, sa volajú Antinal. Nám ich kázali kúpiť hneď prvý deň v lekárni, ale na ten ďaľší nám sprievodca povedal, že on má zásobu a že počas pobytu na lodi si kedykoľvek môžeme kúpiť od neho, stoja 10 LE. Vodu z vodovodu nepite a ak ste príliš hákliví, neumývajte si v nej ani zuby. Tie lieky je možno dobré brať aj preventívne, ale v podstate nám bolo povedané, že sa tomu asi nevyhne nikto, lebo všetko ovocie i jedlo oni umývajú a robia s tou vodou. Neodporúčajú sa jesť ani melóny, vyzerajú lákavo, ale nahnívajú ešte pri preprave, vy to ale nevidíte, lebo ich podávajú rozkrájané. Vraj pomáha aj pitie Coca-Coly a každé ráno frťan tiež nezaškodí :-)))
  • záchod na lodi sa papierom upcháva, takže ten treba hádzať do koša.
  • s opaľovaním opatrne, slnko je ostré, odporúčam začať asi 15 faktorom a na slnku byť denne tak 2 hodinky a aj to nie v kuse. Prípadne ak nie ste bledokoží, alebo absolvujete predprípravu doma alebo v soláriu, postačí na celý pobyt aj 10 faktor. Slnka sa však zasa netreba báť, mali sme prípady, keď sa celý pobyt schovávali a posledný deň v Káhire sa spálili, hoci použili 20 faktor.
  • na chodenie odporúčam trekové sandále, samozrejme bez ponožiek alebo tenisky, ale v tom sa dosť potí noha. Určite žiadne žabky alebo tichošľapky.
  • keďže sa s batožinou často presúvate, je lepšie mať tašku alebo kufor na kolieskach, ale dá sa prežiť aj bez
  • výlety stáli všetky tak do 40 amerických dolárov, neviem to už presne, akurát ten let balónom bol za 60. Je asi lepšie mať doláre ako eurá, platí sa nimi aj za výlety, ale s eurom nie je vôbec problém, sprievodca to v pohode prepočítal.
  • odhad vreckového…ťažko povedať, ja som si so sebou brala spolu 300 EUR, 100 som si zamenila na ich libry hneď po príchode , no a za to som kupovala vodu a aj nejaké pohľadnice a darčeky, aj papyrus a ešte som potom pri odchode na letisku menila aj späť na EUR, takže v podstate až tak veľa netreba. Jedine ak, tak pre istotu aspoň dokopy okolo tých 300 EUR, lebo to je suma, do ktorej si hradíte sami výdavky v prípade nejakého ošetrenia na mieste a poisťovňa to prepláca dodatočne, nad túto sumu sa už postupuje potom kontaktovaním poisťovne a tá okamžite preberá výdavky na seba. Chcem však upozorniť, že kontaktovanie poisťovne je zásadne v réžii klienta, teda vás, mali by ste mať kontakt na kartičke, ktorú obdržíte spolu s poistením, sprievodca s tým nemá nič spoločné, koniec koncov sú to vaše peniaze, nie jeho. Takže tých 300 EUR je v poho, samozrejme pokiaľ neplánujete kupovať nejaké veľké dary, ako napr. vodné fajky a podobne, malo by vám to vystačiť.
  • bakšiš chcú naozaj všade a za všetko, ale ak nemáte, zasa sa nič nedeje. My sme napr. hneď na začiatku nemali drobné, takže sme ani autobusárom nedávali, je to na každého zvážení, ale zasa inak s vami jednajú, ak niečo dostanú, aj keď sme sa stretli aj s takými, ktorým bolo stále málo. Cukríky a sladkosti sme deckám nedávali, ani som myslím nikoho nevidela, takže neviem povedať, aká je reakcia.
  • no a obchodníci, to je kapitola sama o sebe. Najlepšia taktika sa mi osvedčila len krútiť hlavou a jasne dávať najavo, že nemám záujem, lebo dotieraví boli nenormálne.
  • s vízami to bolo tak, že nám jednoducho po prílete do Hurghady dali pečiatku do pasu a potom sme sa ňou len preukázali pri kontrolách, takže to bolo úplne bez problémov a netreba si s tým robiť starosti. My sme ohľadom víz nič nevybavovali, na letisku nás čakal delegát, ktorý všetko vybavil.
  • zameniť si peniaze nám bolo odporučené v Hurghade v banke, aj sme tak spravili, mali sme ju hneď oproti hotelu. V hoteli je to vraj dosť predražené…no a na konci, to bola tiež dobrá story, keď sme chceli meniť späť na EUR, odporučili nám až na letisku, ale tam pre turistov za kontrolou už žiadna zmenáreň nebola, len samé obchody, tak sme pristavili jedného mladíka a ten nás asi 15 minút viedol krížom cez celé letisko, späť cez všetky kontroly-jedna z nich si aj naše pasy nechala, že nám ich dajú pri ceste späť-doviedol nás k okienku, o ktorom vedeli asi len domáci a potom sme po zámene išli zase ďaľších 15 minút späť, pasy nám našťastie teda vrátili, no ale ten mladý chcel samozrejme bakšiš, tak sme mu dali len niečo, čo nám už nezamenili a on tam začal ohŕňať nosom a ohadzovať sa rukami, že tak málo nechce, tak sme sa naňho vykašľali, ušla sa nám nejaká štipľavá nadávka, ktorej sme našťastie nerozumeli a bolo…no teraz sranda, ale vtedy, ľudia tam po nás pozerali, že čo sa deje…takže, to asi odporúčam radšej tiež si zameniť ešte niekde v meste a nenechávať si to až na poslednú chvíľu…

Takže to je všetko, čo ma napadá, že by sa vám mohlo zísť. Želám všetkým, ktorí ešte neboli, krásnu dovolenku a tým, ktorí ju už , tak ako ja, majú za sebou, pekný zbytok leta a ešte krajšiu zimu. Tešíme sa predsa na ďaľšiu letnú sezónu !!!!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *