Srdce Slovenska alebo aká je Banská Bystrica

Rate this post

Srdce Slovenska, centrum Slovenského národného povstania či banícke mesto – podobnými prívlastkami doposiaľ častujú mnohí Slováci centrum Pohronia – Banskú Bystricu. Mesto sa od roku 1255, kedy dostalo kráľovské privilégiá dekrétom panovníka Bela IV., v mnohom zmenilo. Vysoká nezamestnanosť, stagnujúci rozvoj či nízka priemerná mzda – podobné výroky platia dnes viac ako inokedy. Nespochybniteľnou však zostáva čarovná okolitá príroda či históriou dýchajúce jadro. Tým, ktorí odišli za prácou či bývaním inde, Bystrica chýba. Tí, ktorí v nej žijú, sa sťažujú. Aká je teda pravda o Banskej Bystrici? Ako každá pravda, aj táto prebýva kdesi v strede. Podobne samotné mesto – faktom je jeho poloha v strede rešpekt vzbudzujúcich hôr, kde sa ozývajú výkriky mýtických hôrnych chlapcov, zavýjanie vlkov či náreky baníkov…

Mesto bez pátosu má však úplne inú tvár. V správach začujete jeho meno niekde na konci za Bratislavou, Žilinou či Košicami. Návštevníci chvália dávno vynovené Námestie SNP, ktoré má vskutku svojskú atmosféru. Za kávu tu zaplatíte skoro toľko, čo v hlavnom meste, v iných oblastiach je porovnanie zbytočné. Isté však je, že charizmatické mesto v strede Slovenska súrne potrebuje nový impulz. Toľko prítomnosť. Ak však chcete zažiť históriu, Bystricu iste neobídite!

Všetko sa začalo v 13. storočí

Už vtedy sa totiž začala písať história tohto mesta. Pôvodne osadu povýšil uhorský kráľ Belo IV. na mesto so všetkými jeho výsadami a kráľovskými privilégiami. Tie prilákali nemeckých prisťahovalcov – najmä baníkov – ktorí si postavili románsky Kostol nanebovzatia Panny Márie. O dvesto rokov neskôr si v jeho blízkosti, pod mestskými hradbami, svoj Kostol svätého Kríža postavili aj Slováci – vznikol tak hradný komplex s radnicou, barbakanom a hradbami. Pre úplnosť dodajme, že barbakan momentálne prechádza rekonštrukciou a v bývalej radnici sídli galéria. Práve na južnej strane barbakanu sa nachádza brána, do ktorej sa vchádzalo padacím mostom – v okolí vidieť zvyšky obranného múru.

Tajomné je…

…že pri rekonštrukcii veže barbakanu sa našla tuba s doposiaľ neznámym textom. Z rozhodnutia terajšieho primátora mesta je v múre zabudovaný odkaz pre našich potomkov, ktorí ho nájdu možno o sto rokov…

V roku 2005 uplynulo 510 rokov od vzniku – na svoju dobu veľmi vyspelej a modernej – Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik s obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby či rozsiahlou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom (áno, čítate dobre) patril k najmodernejším ranokapitalistickým podnikom v Európe.
Bohatí Bystričania si stavali veľkolepé domy v gotickom či renesančnom štýle, mnohé sa doposiaľ zachovali – Thurzov alebo Benického dom majú umeleckú aj historickú hodnotu. To sme sa dostali na námestie, ktorému zostalo pomenovanie po jednej z určujúcich udalostí v dejinách Slovenska – ide o Námestie Slovenského národného povstania. Dostávame sa tak o mnoho rokov ďalej do novodobej histórie Banskej Bystrice. Tá sa stala centrom protifašistického odporu a strediskom povstania. Takmer všetci Slováci si z mesta vybavia práve Pamätník SNP, ako čosi pre Bystricu typické.

Čo o Bystrici mnohí nevedia

Od roku 1713 nad mestom, pod vrcholom Urpína, stojí Kaplnka Božieho hrobu – Kalvária, ktorej súčasťou je aj krížová cesta. Dnes sa však nachádza v dezolátnom stave – návšetvu odporúčame len na vlastné riziko, stala sa totiž miestom pre bezdomovcov. História vzniku Kalvárie – nazývanej aj Kalvárska hora – je priamo spätá s príchodom jezuitov do mesta. Kalvária bola údajne postavená v roku 1689. Samotnú kaplnku, kostolík, postavili jezuiti až v rokoch 1712 – 1713, čo súviselo s morovou epidémiou, ktorá Banskú Bystricu postihla pár rokov pred tým. Posledná väčšia oprava sa uskutočnila v roku 1903. Na nádvorí pred kostolíkom stál železný kríž s plastikou ukrižovaného Krista a s postavami Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény pod krížom. Z tohto súsošia dnes stojí len torzo. Kalváriu – Kaplnku Božieho hrobu pre hustý porast dnes z mesta vôbec nevidieť, akoby ani nejestvovala…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *